Hrejivé mongolské misky

Príbeh etnického tanca Mongolské misky počas vystúpenia Shen Yun v roku 2017:

Tam niekde v rozľahlej krajine severu, medzi púšťou Gobi a Sibírou, sa rozozvučala pastierova pieseň. Jeho dojemný spev vás vábi, vťahuje vás bližšie k bielym bodkám, zoskupeným v diaľke – sú to jurty, kde táboria jeho kočovní príbuzní.

Mongolský ľud zvoláva ducha orlov, vznášajúcich sa nad ich hlavami, a už po stáročia žije slobodne ako cválajúce kone. Územia, ktoré úctivo nazývajú svojim domovom, sú pusté planiny tiahnuce sa do všetkých smerov – tak ďaleko ako len oko dovidí.

Tu, kde si ženy obliekajú biele, trblietavé, kobaltovo modré šaty, na teba práve teraz ukazujú a približujú sa z diaľky. Na chvíľu sa odtrhnú od dojenia, strihania oviec a iných povinností, aby spoločne privítali významného hosťa. Niektoré dievčatá nesú misky s čerstvým mliečnym čajom – voňavým, hrejivým a tak výživným – jemne položené na ich hlavách.

Najskôr zahajujú uvítací rituál: pozdvihnú misku s čajom nahor k nebesiam, nadol k zemi a nakoniec ním jemne pokropia všetkých dookola. Teraz môže začať hrať melódia. Ženy si potom tieto misky nasadia na hlavu ako svoju korunu, a ich tanec na tráve sa stáva pýchou celého obradu. S vlniacimi sa rukami a zápästiami, a s trasúcimi sa ramenami sa oddávajú prekrásnemu tancu. Ich tváre a pohyby vyžarujú hrdosť a odzrkadľujú ich jedinečné dedičstvo a spôsob života. Prešli niekoľkými premenami tak hladko a vedome ako migrujúce husi počas letu.

Hudba zosilňuje. Energia sa stupňuje. Tanečníčky predvádzajú úchvatné techniky. Rýchlo a radostne sa otáčajú v kruhu. Po celý čas ich misky zostávajú v rovnováhe, usadené s ľahkosťou na ich hlavách.

Konečne sa deň chýli ku koncu a predstavenie tiež. Tanečníčky zakývajú na rozlúčku a odoberú sa preč. Počas odchodu ešte predĺžia finálny úklon, aby sa tak úprimne rozlúčili.

Akoby vraveli: „Príďte znovu.“ a „Dúfame, že ste sa s nami cítili dobre.“

Opona sa zatvára.

Nádych kočovného života

Zafírovo modrá obloha prikrýva smaragdové pastviny. Živý orchester vedený dojímavou hrou na hudobný nástroj erhu a pôvabní tanečníci plní radosti – takto ťa predstavenie Shen Yun 2017 vedie na výlet do ráznych ázijských stepí. Hudbu zložil D.F. a choreografiu vytvoril odborník na čínsky etnický tanec Gu Xuan. Mongolské misky sú číslom plným pozoruhodného talentu.

Tradičný tanec s mongolskými miskami predstavuje rituál podávania mliečneho čaju. S palcom a prstenníkom symbolicky pokropia nebesá, potom pokropia svoju milovanú zem a napokon ho podávajú všetkým hosťom sediacim v kruhu, aby si ich uctili.

Suutei tsai – čierny čaj s kravským mliekom, osolený a ochutený lyžicou masla – je jedným z najobľúbenejších nápojov v tomto kraji. Ak vás kedykoľvek vaše dobrodružné cesty privedú do týchto impozantných stepí, pohostinní obyvatelia vám z neho dajú ochutnať, len čo vkročíte do jurty. Dbajte na to, aby ste si vzali misku vašou pravou rukou, a dajte si dúšok ešte predtým, ako si sadnete. V porovnaní s inými národnými nápojmi ako airag (fermentované kobylie mlieko), urum (hrudková smotana z bizóna), alebo chatsarganii shuus (šťava z morského rakytníka), ich mliečny čaj – aj keď so zvláštnou chuťou – je celkom znesiteľný.

Počas sezóny 2017 boli Mongolské misky prvým ženským mongolským tanečným číslom Shen Yun, na ktoré p. Gu Xuan vytvoril choreografiu. V priebehu rokov, či už to bolo číslo Dvorná elegancia, Lampiónová radosť, alebo Mandžuské devy, ma jeho výtvory vždy oslovili. Keďže som tanečníčka, jeho choreografie mi rozprávajú príbehy a  obrazy v mojej mysli ožívajú. (Všimli ste si pohyby napodobňujúce strihanie, ponúkanie čaju, či let orla? Alebo čo tak pohyby ako pri dojení na začiatku tanečného čísla? Keď som sa raz počas nácviku cítila pobavene, otočila som sa a opýtala som sa kamarátky, či nezavadziam jej krave... Ale teraz vážne, tento tanec zabral veľmi veľa času a nácvikov kým sme ho doviedli k dokonalosti a naozaj nás to naučilo, aké je dôležité si po celý čas zvyšovať svoju úroveň).

Tanec Mongolské misky sme sa začali učiť na začiatku leta minulého roka. Stále mám z neho pocit, že je neskutočne bohatý, čo sa týka zmyslu a tradície. Nemôžem si pomôcť, ale neustále nad ním blúdim vo svojich predstavách. Keď som na javisku, nezáleží na tom, koľko oceánov ma delí od tých úžasných stepí, v mojej krvi bude vždy prúdiť kvapka z tohto kočovného ducha (hrejivého, smotanového, a trošku slaného).