Na ostrí meča

Ako píšem tento článok, v ušiach mi znie hudba nášho Mongolského tanca  “Paličkové nadšenie“. Hudobné skúšky v divadle mi neustále pripomínajú nabitý plán, ktorý máme pred sebou. O týždeň budeme znova vystupovať v Kennedy Center Opera House v meste Washington. Ale to nie je všetko, na čo sa musím pripraviť. V septembri budem v New Yorku súťažiť na medzinárodnej tanečnej súťaži čínskeho klasického tanca, ktorú organizuje televízia New Tang Dynasty Television. Týmito veľmi vyčerpávajúcimi aktivitami sa zaoberám každý deň od 6:30 ráno až do polnoci.

Ranné zobúdzanie je ťažké najmä preto, že ma po ňom čaká náročné 40 minútové kondičné cvičenie. Čo by nebolo až také zlé, keby po ňom nenasledoval ďalší dvojhodinový tanečný tréning. Potom máme skúšku v divadle. V tomto období sa musím navyše pripravovať na tanečnú súťaž aj so svojim tancom s mečmi. S čepeľou som nikdy netancoval, preto potrebujem cvičiť navyše aj narábanie s mečom. Ale hlavne by som sa pri tom nemal porezať.

Tancovanie s mečom je náročné a časom až bolestivé, no túto náročnú cestu som si vybral sám. V klasickom čínskom tanci sa meč drží ukazovákom za záštitu, aby zápästie zostalo uvoľnené. Ponúka to síce väčšie možnosti pohybu, ale nič nie je zadarmo. Raz sa mi podarilo odrezať si kus prsta a neustálym odieraním ukazováka o záštitu meča, mi trocha napuchol. Navyše som si už niekoľkokrát porezal nohy, po čom mi zostali poriadne veľké červené jazvy.

Byť šermiarom je ale skvelá zábava — to točenie s mečmi okolo vyzerá naozaj výborne. Navyše som ako tanečník získal cenné skúsenosti a naučil sa skoordinovať si svoje telo a meč do takej miery, že vyzerajú ako jeden celok.

A keďže zostáva tak málo času, a treba urobiť tak veľa vecí, vraciam sa späť na pódium.