Nepochopenie č. 4: Staroveká Čína bola zaostalá a utláčateľská

Počas dynastie Qin (221–206 p. n. l.) sa cisári stali zvrchovanými vládcami Číny. Aj keď staroveká čínska spoločnosť nikdy nevytvorila ústavu, Konfuciova ideológia hrala podobnú úlohu v riadení cisárskej moci.

Konfuciov učenec Dong Zongshu napísal pre cisára Wudiho „Tri rozpravy o nebesiach a ľuďoch“, v ktorých vysvetľuje, prečo musí cisár dodržiavať Konfuciove princípy renzheng (dobrotivé vládnutie). Od dynastie Han (206 p. n. l. – 220 n. l.) bol cisár pod neustálym dohľadom Konfuciovej ideológie.

Od dynastií Sui (581–618) a Tang (618–907) bola Čína riadená systémom „Tri úrady a šesť ministerstiev“ (Sansheng Liubu Zhi), ktorý je podobný západnému systému kontroly a bilancie. Cisárove dekréty boli prehodnocované a preverované Cenzorátom, ktorý mal moc zamietnuť cisárske nariadenia.

V starovekej Číne sa obyvatelia tiež tešili slobode prejavu. Zakladateľ dynastie Song, cisár Taizu, zložil prísahu, že nikdy nezabije svojich ministrov a cenzorov, a tak im umožnil slobodne vyjadrovať svoje názory a postoje.

Už od vzniku čínskej civilizácie sa úplne rešpektovalo súkromné vlastníctvo. Predtým, než sa zmocnila moci komunistická strana, účasť vlády dosahovala iba na krajskú úroveň (zodpovedajúce úrovni miest). Čo sa týka vyberania daní, či povinnej práce na verejných projektoch, ak nešlo o výnimku pre odvody na posilnenie armády, vláda do života bežných občanov nezasahovala.

Taoistická škola zdôrazňuje rovnováhu yinu a yangu a konfuciánska škola presadzuje súlad pri odlišných názoroch. Staroveká Čína bola teda rôznorodá a tolerantná spoločnosť. Toto bolo obzvlášť význačné počas dynastie Tang, kedy v Číne vedľa seba otvorene existovali a prosperovali budhizmus, taoizmus, ale aj západné náboženstvá ako kresťanstvo a judaizmus.

Od čínskeho cisára ako od Syna nebies sa požadovalo, aby sa riadil božskými nariadeniami. Musel mať v úcte bohov a rešpektovať tradície, kultúru a svojich predkov. Táto osobitosť neexistovala iba v Číne. V priebehu histórie nájdeme podobné príklady napríklad aj v Ríme, alebo v stredovekej Európe.

Počas dynastie Han bola v Číne zriadená Cisárska univerzita, ktorá zabezpečovala systematické vzdelávanie budúcej elite spoločnosti. Počas dynastie Sui ríša vytvorila úplný a nezávislý systém, prostredníctvom ktorého vyberali úradníkov a funkcionárov. Potom, čo Konfucius založil prax súkromného vyučovania, mal čínsky ľud tiež príležitosť na rovnocenné vzdelávanie. V starovekej Číne sa rozvíjalo aj literárne umenie; nikto sa mu v súčasnosti doposiaľ nepriblížil.