Dynastia Yuan

Keď mongolský vládca Kublai Khan (Kublaj-chán) založil v roku 1271 dynastiu Yuan (Jüan), stal sa prvým cisárom Číny, ktorý nepatril k etniku Han (Chan). V priebehu nasledujúcich desaťročí sa Čína stala cisárstvom neobyčajných rozmerov. Nie je vôbec prekvapujúce, že obdobie dynastie Yuan bolo obdobím mimoriadnej kultúrnej rozmanitosti a medzinárodného obchodu. Napriek tomu však pretvrvala iba necelých 100 rokov a skončila v roku 1368.

V roku 1206 usporiadal bojovník Temujin (Temüdžin) veľké zhromaždenie vodcov mongolských kmeňov na brehoch mongolskej rieky Onon. Prítomní vládcovia a generáli mu udelili titul “Genghis Khan” (Čingischán) – vládca všetkých vládcov. V roku 1267 jeho vnuk Kublai Khan premiesnil sídlo cisárstva do Pekingu, ktoré bolo vtedy známe pod menom Dadu. O štyri roky neskôr vyhlásil vznik novej dynastie.

V priebehu ďalšieho desaťročia jeho vojská odstránili zvyšok opozície Južného Songu, a tak upevnili vládu Mongolov nad celou Čínou. Kublai Khan si prepožičal vetu z Knihy premien da zai qian yuan (ta cai čchien jüan), čo znamená "Veľký je prvopočiatok Nebies" a pomenoval mongolské cisárstvo "Veľký Jüan".

Mongolská armáda zamýšľala zosilniť svoj vplyv na všetky strany, a tak ustanovila Štyri chanáty. Vládci Yuanu získali späť územia, o ktoré Čína prišla počas obdobia Han (Chan) a Tang (Tchang) a ešte si aj dokázala podmaniť nové územia ako Tibet, Vonkajšie Mongolsko a rozsiahle oblasti Ruska. Na vrchole tohto obdobia mala čínska časť mongloského cisárstva rozlohu 14 miliónov kilometrov štvorcových.

Dynastia Yuan rozvinula silný zahraničný obchod. Jeho súčasťou bola námorná Hodvábna cesta, ktorá viedla z Číny do Indie, na Stredný východ a cez Stredozemné more do Európy. Týmto spôsobom dokázala dynastia obsiahnuť rozsiahle územie. Počas tohto obdobia Čína obchodovala so 140 národmi, čo prispievalo ku kultúrnej rozmanitosti cisárstva.

Desiatky Arabov a Európanov taktiež cestovali do Číny a niektorí z nich dokonca obdržali oficiálne tituly na pôde yuanského dvora. Mnohí z týchto cudzincov, z ktorých najznámejším bol Benátčan Marco Polo, potom spísali svoje zážitky v cestopisoch. Ich diela si v Európe získali obľubu a to ešte viac dopomohlo k rozvoju prieskumných námorných ciest.

Pri vládnutí nad týmto masívnym územím cisári dynastie Yuan v podstate zachovávali systém vládnutia Troch kancelárií a šiestich ministerstiev, ktorý bol zavedený dynastiami Sui (Suej) a Tang (Tchang). Kublai Khan však prvotne neobnovil systém konfucianských úradníckych skúšok, ktorý aj tak vyprchal ešte pred nástupom dynastie Yuan k moci.

Tento voľnejší prístup k vzdelávaniu mal za následok rýchly rozvoj ľudovej kultúry a pozdvihnutie operného umenia. Básnická forma qu (čchü), forma spievaných veršov, bola veľmi populárna a stala sa jedným z najhlavnejších básnických štýlov Číny, popri klasickej forme shi (š') dynastie Tang a forme ci (cch') dynastie Song. Maľby zobrazovali krajinku, vtáky a kvety a stali sa medzi žiakmi populárnymi ako jemný spôsob vyjadrenia pocitov.

V neskoršom období dynstie Yuan a v skoršom období dynastie Ming sa zrodili ľudové romány. Kým klasické diela Príbeh jazerného brehu a Príbeh Troch ríš technicky vznikli počas dynastie Ming, ich autori sa narodili v dynastii Yuan a boli ovplyvnení ľudovou kultúrou.

Pokiaľ ide o náboženstvo, panovníci dynastie Yuan si osvojili tibetský budhizmus, ktorý postavili nad tradičný taoizmus a čínsky budhizmus. Boli však otvorení a tolerantní ku všetkým náboženstvám, čo podporilo nárast a šírenie viacerých vierovyznaní, vrátane kresťanstva.

Aj napriek tomu, že dynastia Yuan bola vedená Mongolmi, začal sa prijímať prístup počínšťovania, a to už za vlády Kublai Kha-na. Títo vládci spájali pôvodné mongolské zákony a pravidlá s tými hanskými. Ako sa vláda dynastie rozrastala, postupne narastal aj vplyv konfucianizmu. V roku 1307 prehlásil cisár Temur Khan Konfucia za "Najsvätejšieho kniežacieho šíriteľa myšlienok". V roku 1315 nariadil cisár Buyantu (Pu-jen-tchu) Khan opätovné zavedenie konfucianských úradníckych skúšok.

Ako sa dynastia blížila ku koncu, objavila sa legenda, proroctvo, ktoré sa šírilo ríšou: "Kamenný muž s jedným okom obráti Žltú rieku proti Číne." Za krátko sa Žltá rieka vyliala z brehov a cisársky dvor vydal edikt na obnovu brehov rieky. Na prekvapenie robotníkov, pri prácach vykopali sochu kamenného muža s jedným okom. Nasledovalo povstanie roľníkov, ktoré dynastiu dotlačilo ku konečnému pádu. V roku 1368 Zhu Yuanzhang (Ču Jüan-čang) vyhnal Mongolov z čínskych centrálnych planín a založil dynastiu Ming.