Nepochopenie č. 5: Kvôli tradičnej kultúre je čínska veda zaostalá

Ak porovnávame starodávnu Čínu s 21. storočím, mohlo by sa zdať, že spoločnosť bola spiatočnícka a zaostávala za zvyškom sveta. Ale realita bola celkom opačná.

Čínska veda a technológia bola vo svete nepredstihnuteľná, až kým sa Európa nepodrobila priemyselnej revolúcii. V skutočnosti, niektoré inovácie, ktoré boli rozhodujúce pri vojenskom a kultúrnom vývoji v Európe, ako papier, tlač, kompas a strelný prach boli najskôr vynájdené v Číne. Na západ sa rozšírili o nejakých 700 rokov neskôr.

Obdobia ako dynastie Han, Song a Tang boli plné skvelých doktorov, básnikov a generálov, ktorí vymýšľali lieky, prózu a vojenské taktiky, z ktorých by mnohí dnešní experti zostali v úžase.

Po ópiových vojnách, ktoré sa odohrali v polovici 19. storočia, sa priepasť vo vývoji vedy a technológie medzi Čínou a Západom zväčšila. Udialo sa to však práve kvôli tomu, že vláda dynastie Qing sa odchýlila od ducha prispôsobivosti a otvorenosti voči inováciám.

Priepasť sa ešte rozšírila v 20. storočí, kvôli kampani Mao Zedonga „proti pravičiarom“, ktorá sa zameriavala na intelektuálov a kvôli kultúrnej revolúcii, ktorá prísne trestala vzdelaných Číňanov. Dokonca aj dnes, odhliadnuc od ekonomického pokroku v Číne, útlak, korupcia a cenzúra brzdia čínskych intelektuálov a vedcov pred dosiahnutím nových výšok.  

Ktovie, čo by mohla priniesť obnova tradičnej čínskej kultúry a otvorenosť ku globalizovanému a technologicky vyspelému svetu?

Toto je presne to, čo sa Shen Yun snaží zistiť.