Mních, ktorý trpel

Jedna z najstarších tanečných drám Shen Yun-u hovorí o príbehu jedného výnimočného jednotlivca.

Blízko malej, vzdialenej dedinky v starovekej Číne bol budhistický chrám. Dedinčania si hlboko vážili opáta tohto chrámu a vzhliadali naňho ako na vzor pravej morálky.

Všetko sa zmenilo potom, ako mladá žena porodila syna po zatajenej milostnej afére. Keď jej milenec utiekol, tvrdila, že to bol hlavný mních, kto splodil dieťa. Pre mnícha to bolo ako najvážnejšie porušenie jeho budhistických prikázaní – neprekonateľná hanba, ktorá nemohla uzrieť svetlo sveta.

Ale namiesto toho, aby popieral obvinenie alebo sa bránil, mních nepovedal ani slovo. Vzal si dieťa a vychovával ho ako svojho. Keď to dedinčania videli, vzali jeho chovanie ako potvrdenie príbehu a jednoznačne ho odsúdili.

Roky ubiehali a mních zostával v odlúčení. Jedného dňa prišiel do mesta pôvabne vyzerajúci džentlmen, ktorý vzbudzoval zvedavosť. Práve prešiel cisárskou štátnou skúškou a dostal pozíciu úradníka strednej úrovne. Bola to veľká pocta. Všetci boli prekvapení, že jeho ženou nebol nikto iný než práve matka dieťaťa narodeného mimo manželstva.

Manžel a manželka išli do miestneho chrámu a pokľakli pred hlavným mníchom. Šokom pre dedinčanov bolo, keď sa následne úradník opýtal na svojho pokrvného syna – keďže to bol ten istý milenec, ktorý v minulosti utiekol. Bez slova výčitky, mních spojil dohromady chlapca s jeho pravými rodičmi.

Zdesení a zarmútení dedinčania pochopili svoju chybu a plnú šírku mníchovho súcitu a tolerancie.