Dynastia Han

Dynastia Han (Chan), 206 p. n. l. - 220 n. l., je často považovaná za prvú zlatú éru Číny. Toto obdobie prialo rozvoju filozofie konfucianizmu, ako aj duchovným praktikám budhizmu a taoizmu. Mnohí cisári Hanu pri vládnutí nasledovali starobylé duchovné ideály Žltého cisára a Majstra Lao Zi (Lao C'), aby zachovali mier a prosperitu. Schopní učenci a generáli cisárskeho dvora obohatili ríšu o nové myšlienky a možnosti vzdelávania a podnietili rozširovanie územia.

Odkaz dynastie Han

Dynastia Han sa zrodila v roku 206 p. n. l., kedy vojenský vodca, pôvodom roľník, Liu Bang (Liou Pang) a jeho generáli zvrhli dynastiu Qin (Čchin). Liu Bang ustanovil svoje nové hlavné mesto v Hang’an, ktoré sa následne stalo jedným z najväčších miest na svete a po mnoho dynastií slúžilo ako hlavné mesto Číny.

Kráľovský dvor podporoval konfucianizmus – jeho ideály cti, synovskej oddanosti, ľudskosti a spravodlivosti – ktorý sa stal základným kritériom na hodnotenie dobrého správania. Učenci konfucianizmu založili Cisársku univerzitu, ktorá sa stala miestom stretávania sa najlepších čínskych vzdelancov. Na tejto pôde sa tiež zrodila nová generácia inteligentných a cnostných štátnych úradníkov.

Počas tohto obdobia sa územie Číny takmer zdvojnásobilo. Dynastia Han porazila nepriateľské kmene na severe a uzavrela mierové dohody s klanmi na západe. Vďaka tomu sa stalo cestovanie bezpečnejším, čo urýchlilo vznik Hodvábnej cesty, ktorá spájala Čínu so vzdialenou Rímskou ríšou. Takto sa mohla krajina ekonomicky i kultúrne rozvíjať.

Odkaz dynastie Han sa v čínskej kultúre odráža dodnes. Najväčšia etnická skupina v Číne sa volá Han a za tradičný odev sa považuje „oblečenie z Hanu“. Hanské znaky sú základom čínskeho písma a samotný čínsky jazyk býva označovaný ako jazyk Hanu (漢語 alebo hàn yǔ). Dokonca hrdina sa povie hǎo hàn (好漢), čo v preklade znamená „dobrý Han“.

Výnimočné osobnosti Hanu

Éru dynastie Han preslávili tiež mnohí legendárni generáli. Medzi nimi sa nachádza Han Xin (Chan Sin), ktorý je považovaný za výnimočného a tolerantného (čínsky znak pre „Han“ v jeho mene sa píše odlišne od znaku v slove dynastia Han, ale aj napriek tomu je to dobrý spôsob na to, ako si zapamätať dynastiu, z ktorej Han Xin pochádzal), ako aj „lietajúci generál“ Li Guang (Li Kuang), ktorý vedel vstreliť šíp hlboko do kameňa.

Z tejto doby pochádzajú aj ďalšie osobnosti čínskych dejín ako historik a autor knihy Zápisky historika Shiji (Š’-ťi), Sima Qian (S'-ma Čchien), esejista a básnik Sima Xiangru (S'-ma Siang-žu), diplomati Zhang Qian (Čang Čchien) a Su Wu, ekonóm Sang Hongyang (Sang Chung-jang) a v neposlednom rade výnimočný dvorný šašo Dongfang Shuo (Tung-fang Šuo).

Neskoršie obdobie dynastie Han

Vláda dynastie Han bola náhle prerušená v roku 9 n. l., kedy sa trónu zmocnil synovec cisárovnej Wang Mang. Jeho kraľovanie trvalo 14 rokov, kým ho Liu Xiu (Liou Siou), potomok cisára Liu Banga (Liou Pang), nezbavil moci a neobnovil dynastiu. Toto nové obdobie je známe ako Východný Han (25-220 n. l.), aby sa odlíšilo od predchádzajúcej dynastie Západný Han.

Rovnako ako všetky dynastie, aj dynastia Han mala svoj začiatok, vrchol a úpadok. K jej zániku prispeli intrigy na cisárskom dvore a niekoľko veľkých povstaní. Vojvoda Dong Zhuo (Tung Čuo) priviedol svoje jednotky až do hlavného mesta a začalo obdobie bojov. Neskôr Cao Cao (Cchao Cchao) zjednotil oblasti severne od rieky Yangtze, Sun Quan (Sun Čchüan) založil svoje vlastné kráľovstvo a Liu Bei (Liou Pej) obsadil západnú oblasť. Čína tak vstúpila do nového obdobia, rozdelená na tri časti, ktoré podrobne popisuje klasický román čínskej literatúry Príbeh Troch ríš.