Severné a južné dynastie

Obdobie severných a južných dynastií (420–589) bolo veľmi nepokojné. Nad rozštiepenou Čínou prevzali kontrolu rôzni generáli a každý z nich vládol len niekoľko desaťročí. Nakoniec nebol nikto z nich schopný predať moc svojmu dedičovi, a tak nedokázali ustanoviť dlhšie trvajúcu dynastiu, ani zjednotiť územie Číny. Zároveň to však bolo obdobie, kedy sa v Číne šíril budhizmus a ním inšpirované umenie.

Po krvavom období Troch kráľovstiev bola Čína v roku 265 zjednotená cisárom Bojovníkom, ktorý založil dynastiu Západný Jin. Neskôr sa vláda dynastie stala veľmi krehkou kvôli vnútorným konfliktom na cisárskom dvore a nedokázala čeliť útokom kočovných kmeňov zo severu. Vláda sa presunula do Nanjingu a založila dynastiu Východný Jin, južne od rieky Yangtze (Jang-c'). V roku 420 cisára porazil vojvoda Liu Yu a založil prvý štátny útvar obdobia južných dynastií. Počas nasledujúcich 150 rokov sa moc nad južnými regiónmi Číny striedala medzi troma hlavnými rodmi.

Medzitým sa územia ležiace severne od rieky Yangtze stali terčom vzbúr čínskych obyvateľov, ktorí nepochádzali z Hanu (Chanu) a bolo založených minimálne 16 malých kráľovstiev. Kontrolu nad severným územím nakoniec prevzal mongolský kmeň Xianbei (Sien-pej) a založil tu dynastiu severný Wei, ktorá trvala približne sto rokov. Po jej páde sa severná Čína znova rozpadla. Počas krátkeho obodbia medzi rokmi 534-581 sa tu vystriedali štyria rôzni vládcovia.

Aj keď panovníci severných a južných dynastií pochádzali z etnických menšín, veľmi rýchlo prijali hanskú kultúru. Najväčším príkladom bol cisár Xiaowen (Siao-wen), ktorý vládol v dynastii Severný Wei v rokoch 467-499. Za jeho vlády sa z mesta Luoyang stalo hlavné mesto, ktoré bolo cisárskym centrom rôznych skorších dynastií Číny. Odtiaľ sa vydávali nariadenia, ktoré vyžadovali systematické prijímanie prvkov čínskej kultúry.

Vydal tiež edikt, podľa ktorého museli všetci príslušníci etnika Xianbei prijať hanské priezvisko. Sám cisár si zmenil svoje etnické meno Tuoba (Tchuo-pa) na meno Yuanin (Jü-a-nin). Svojím poddaným nariadil, aby nosili hanské oblečenie a hovorili hanskou čínštinou. Rovnako ich podporoval pri uzatváraní manželstva s príslušníkmi hanských rodín. Čo sa týka verejných záležitostí a riadenia štátu, Xiaowen sa pri úprave vlády dynastie Severný Wei obracal na zákony hanských dynastií.

Obdobie severných a južných dynastií tiež podporilo veľký rozmach budhistického náboženstva. Z tohto obdobia sa dodnes zachovala rada významných pamiatok. Oblasť Yungang (Jün-kang) v provincii Shanxi (Šan-si) sa pýši nádhernými jaskyňami, v ktorých sa nachádza viac než 51 000 budhistických sôch. Tento komplex vznikol za vlády dynastie Severný Wei a patrí medzi štyri najväčšie jaskyne v Číne. Na sochách je možné pozorovať zahraničný vplyv – majú guľaté tváre, hlboko posadené oči a vysoké nosy. Po asimilačných opatreniach cisára Xiaowena, sochy neskôr získali typicky hanské črty a štýl oblečenia.

Na začiatku 6. storočia prišiel do Číny indický mních Bódhidarma, ktorého prijal cisár Liang Wudi (Liang Wu-ti), veľký nadšenec budhizmu. Ich stretnutie nedopadlo úspešne, a tak sa Bódhidarma vydal ďalej na svoju legendárnu cestu, kedy preplával rieku Yangtze na steble trávy. Dorazil až k hore Song, ktorá sa nachádza neďaleko slávneho chrámu Shaolin (Šao-lin). Deväť rokov meditoval v jaskyni, až kým nedosiahol osvietenie. Potom založil školu Zen-budhizmu, ktorá mala významný vplyv na teórie Konfucianizmu a mnohé iné ázijské náboženstvá.

Kým mnísi meditovali, boje v snahe o zjednotenie tian xia (tchien sia) „všetkého pod nebesami“ pokračovali ďalej. V roku 581 cisár Wen zo Sui porazil cisára Jinga zo Severného Zhou (Čou) a založil dynastiu Sui. Vojská dynastie Sui pokračovali ďalej na juh, kde porazili južné regióny a zjednotili tak Čínu po takmer 300 rokoch rozštiepenosti a bojov. O niekoľko desaťročí túto vládu vystriedala dynastia Tang (Tchang), ktorá bola jednou z najstabilnejších a najslávnejších ér histórie Číny.