Dynastia Qing

Dynastia Qing (Čching ) 1644-1911, ktorej vládli Mandžuovia, bola posledná tradičná dynastia v Číne. Jej záverečné obdobie bolo poznačené vojenskými porážkami, vnútornými spormi a ekonomickým úpadkom. Ale za najväčšieho rozkvetu dynastie Qing, sa jej cisárom podarilo dosiahnuť pôsobivé rozšírenie územia a vznikli tu tiež mnohé umelecké a literárne diela. Patrí sem napríklad publikácia Sen o Červenom pavilóne, jeden z najznámejších klasických románov v Číne.

Cisár Nurhaci (Nu-(r)-cha-cch'), ktorí založil dynastiu Qing, bol potomkom Džurčenov, ktorým sa podarilo poraziť dynastiu Severný Song. V roku 1616 sa prehlásil za chána novej ríše  na území severovýchodnej Číny. V roku 1636 ho nahradil jeho syn a dynastii dal meno Qing. Po celú dobu však nad centrálnym územím Číny vládla dynastia Ming a Mandžuská ríša Qing sa nachádzala na severnej strane Veľkého čínskeho múru.

Ale v roku 1644, čínsky vodca vzbúrencov Li Zicheng (Li C'-čcheng), pôvodom z dynastie Han, zvrhol dynastiu Ming a zmocnil sa Pekingu. Neskôr toho istého roku dynastia Ming, ktorá zodpovedala za stráženie kľúčového horského priesmyku, najvýchodnejšej brány Veľkého múru,  ktorá po stáročia chránila ríšu pred inváziami, potupne otvorila brány Mandžuom a pripojila sa k nim, aby porazili rebelov.  S ich pomocou sa Mandžuom  podarilo obsadiť hlavné mesto a zriadiť vládu dynastie Qing.

V roku 1661 náhle zomrel cisár dynastie Qing a na trón nastúpil jeho iba osem ročný syn Kangxi (Kchang-si). Napriek jeho veku sa Kangxi stal jedným z najpozoruhodnejších a najdlhšie vládnucich cisárov. Vládol celých 61 rokov.

Kangxi ohlásil zlatú éru dynastie Qing, ktorá trvala viac ako sto rokov. Bol známy ako geniálny stratég, ale tiež ako milovník literatúry, filozofie a vedy. Už od útleho veku cvičil bojové umenia a bol veľmi nadaný v jazde na koni a v lukostreľbe. Svoje majstrovstvo a precíznosť mnohokrát predviedol počas loveckých výprav v cisárskej obore.

Čoskoro sa prejavili aj jeho brilantné strategické schopnosti. Keď mal 16 rokov, zosadil a uväznil svojho regenta, túžiaceho po moci. V 20tich rokoch začal potlačovať povstania proti Qingu. V nasledujúcich desaťročiach Kangxi dobil Tchaj-wan, osobne viedol tri vojenské výpravy a potlačil mongolské povstania, ochránil severné oblasti ríše pred inváziami cárskeho Ruska. Poveril tiež jedného zo svojich ministrov, aby sa ujal správy tibetského hlavného mesta Lhasa.

Okrem tohto všetkého sa Kangxi zaujímal tiež o vedu a západnú kultúru. Venoval veľkú pozornosť literátom a stál za vydaním publikácie Kangxiho slovník, ktorý sa stal základným slovníkom počas nasledujúcich storočí. Keď do Číny prišli misionári z Európy, využil túto príležitosť k štúdiu rozsiahlych tém súvisiacich so západnou kultúrou a vedou, ako napríklad algebra, geometria, astronómia a západná medicína. Súčasne bol tiež oddaný tradičným čínskym myšlienkovým smerom, ako je konfucianizmus a taoizmus.

Po Kangxim na trón nastúpil jeho syn Yongzheng (Jung-čeng) a po ňom nasledoval veľký cisár Qianlong (Čchien-lung). Rovnako ako Kangxi, aj on už bol v mladosti skúseným v bojových umeniach. Neskôr viedol mnohé úspešné vojenské operácie známe ako „Desať veľkých kampaní“, v ktorých sa mu podarilo ovládnuť územia kontrolované Ujgurmi, Mongolmi a Vietnamcami. Takýmto spôsobom výrazne rozšíril čínske impérium.

Qianlong bol taktiež milovníkom poézie a literatúry. Sám napísal okolo 40 000 básní. Za jeho vlády bola zostavená encyklopédia Štyri poklady, v snahe prekonať encyklopédiu Yongle z dynastie Ming. V tejto novej ecyklopédii je zahrnutý veľký rozsah literárnych prác, ktoré vznikli v priebehu 2000 rokov čínskej civilizácie, pred obdobím a počas dynastie Qing. Zostavenie encyklopédie trvalo deväť rokov a obsahuje okolo 2,3 miliónov strán.

Po takmer dvesto rokoch vlády začala dynastia Qing v polovici 19. storočia upadať. Ríša bola oslabená porážkami počas ópiových vojen v roku 1840. Moc a sebaistota dynastie bola poškodená aj taipingským povstaním (1850 – 1864). Prvá vojna s Japonskom (1894 – 1895) spôsobila zničenie čínskej ekonomiky, ako aj stratu území a vojnových odškodnení. V roku 1911 bola napokon vláda dynastie Qing zvrhnutá revolúciou, ktorú viedol Sun Yat-sen. To viedlo ku koncu vlády cisárov, ktorá trvala tisíce rokov.